TOP SLOVENSKO
Najzaujímavejšie, najkrajšie a najnavštevovanejšie miesta
Ležiaca uprostred Štiavnických vrchov na strednom Slovensku je mestom zaradeným do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Bývalé banícke mesto je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších na Slovensku.
Ťažba drahých kovov v centrálnej časti Štiavnických vrchov má veľmi dlhú históriu. Už v listine z roku 1156 sa táto oblasť spomína ako terra banensium, čiže zem baníkov. Medzi ťaženými nerastmi prevládala strieborná ruda, a preto sa Banská Štiavnica označovala aj ako „strieborné mesto“.
Postupne sa tu sústredilo aj banícke školstvo a veda. V roku 1735 tu založili najstaršiu uhorskú banícku školu, ktorú v roku 1762 povýšili na Banskú akadémiu – prvú vysokú školu svojho druhu na svete. V roku 1846 sa zlúčila s Lesníckou akadémiou založenou v roku 1808. Do mesta sa zase vrátila dávna sláva a prosperita a koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku s 23-tisíc obyvateľmi. Koncom 19. storočia rozvoj mesta ustrnul a banská činnosť začala upadať. Poslednú baňu v Štiavnici zatvorili v roku 2001.
Pamiatky v historickom centre mesta sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie, nachádza sa v nej 360 pamiatkových objektov. Hlavnou dominantou centra mesta je Starý zámok k ležiaci západne od Trojičného námestia.Na protiľahlom kopci stojí od roku 1571 Nový zámok, ktorý sa takisto využíva na muzeálne účely. Je v ňom expozícia protitureckých bojov a poskytuje krásny pohľad na mesto. Najviac pamiatok sa v Banskej Štiavnici sústreďuje do priestoru medzi Trojičným a Radničným námestím. Obe námestia oddeľuje gotický Kostol sv. Kataríny z konca 15. storočia a budova radnice so štíhlou hodinovou vežou.
Uprostred Trojičného námestia obstavaného starobylými meštianskymi i verejnými budovami stojí nádherný Trojičný stĺp. Najväčšou budovou Trojičného námestia je Hellenbachov dom, ktorý pôvodne slúžil Banskému súdu a neskôr patril Banskej a lesníckej akadémii. Ďalšia rozľahlá verejná budova stojí na Kammerhofskej ulici. Ide o budovu Komorského dvora (tzv. Kammerhof), ktorá vznikla v roku 1550 stavebným zjednotením niekoľkých gotických domov. Dnes je hlavnou budovou Slovenského banského múzea. Jeho najatraktívnejšou expozíciou je Banské múzeum v prírode s možnosťou fárať do podzemia.
Neprehliadnuteľnou je banskoštiavnická baroková Kalvária – 23 objektov umiestnených v krásnej prírode Štiavnických vrchov.
Zdroj: Vydavateľstvo Dajama
..........................................................................................................................................................................................................
Košice
Druhé najväčšie slovenské mesto je nielen centrom východného Slovenska, ale aj jadrom oblasti Východných Karpát, spájajúcej špecifiká viacerých národov a národností.
Stredoveké mesto Košice vzniklo približne v polovici cesty medzi opátstvom a hradom. Jeho písomne potvrdená história siaha do roku 1230 V roku 1342 sa dočkalo dôležitých výsad slobodného kráľovského mesta. Mimoriadne významný je pre Košice dátum 7. máj 1369. V tento deň dostali ako prvé mesto v Európe kráľom signovanú erbovú listinu. Tento deň sa dodnes oslavuje ako Deň mesta Košice.
20. storočie zmenilo Košice radikálnym spôsobom, pričom zmeny mali do značnej miery politický charakter. V apríli 1945 sa v Košiciach zišla po prvý raz na domácej pôde československá vláda. Výsledkom tohto stretnutia bol dokument známy ako Košický vládny program o povojnovom usporiadaní slobodnej republiky. Za pamiatkami Košíc netreba chodiť veľmi ďaleko, pretože takmer všetky sa sústreďujú do historického centra mesta, ktoré je rozlohou najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku.
